Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa

Cāṇakyanītipāḷi

1.

Nānāsattho ddhataṃ vakkhe,

Rāja nīti samuccayaṃ;

Sabba bīja midaṃ satthaṃ,

Cāṇakyaṃ sārasaṅgahaṃ.

2.

Mūlasuttaṃ pavakkhāmi,

Cāṇakyena yathoditaṃ;

Yassa viññāna mattena,

Mūḷho bhavati paṇḍito.

3.

Viduttaṃ narapaccañca,

Nevatulyaṃ kudācanaṃ;

Sadese pujjate rājā,

Vidū sabbattha pujjate.

4.

Paṇḍite ca guṇā sabbe,

Mūḷhe dosā hi kevalaṃ;

Tasmā mūḷhasahassesu,

Pañño eko visisyate.

5.

Mātariva paradāresu,

Paradabbesu leṭṭuva;

Attaniva sabbabhūtesu,

Yo passati sapaṇḍito.

6.

Kiṃkulena visālena,

Guṇahīno tu yonaro;

Akulinopi satthañño,

Devatāhipi pujjate.

7.

Rūpayobbanasampannā ,

Visālakulasambhavā;

Vijjāhīnā nasobhante,

Niggandhā iva kiṃsukā.

8.

Tārānaṃ bhūsaṇaṃ cando,

Nārīnaṃ bhūsaṇaṃ pati;

Puthabyā bhūsaṇaṃ rājā,

Vijjā sabbassa bhūsaṇaṃ.

9.

Mātā sattu pitā verī,

Yena bālo napāṭṭhito;

Na sobhate sabhāmajjhe,

Haṃsamajjhe bakoyathā.

10.

Varameko guṇī putto,

Na ca mūḷhasatehipi;

Eko cando tamo hanti,

Na ca tāragaṇehipi.

11.

Lālaye pañcavassāni,

Dasavassāni tālaye;

Patte tu soḷase vasse,

Puttaṃ mittaṃva ācare.

12.

Lālane bahavo dosā,

Tālane bahavo guṇā;

Tasmā puttañca sissañca,

Tālaye na tu lālaye.

13.

Ekenāpi suvakkhena,

Pupphitena sugandhinā;

Vāsitassa vanaṃ sabbaṃ,

Suputtena kulaṃyathā.

14.

Ekassāpi kuvakkhassa,

Koṭaraṭṭhena agginā;

Dayhate hi vanaṃ sabbaṃ,

Kuputtena kulaṃ yathā.

15.

Dūrato sobhate mūḷho,

Lambamāna paṭāvuto;

Tāvañca sobhate mūḷho,

Yāva kiñci nabhāsate.

16.

Visato amataṃ gāyhaṃ,

Amejjhāapi kañcanaṃ;

Nīcato uttamā vijjā,

Thīratnaṃ dukkulāapi.

17.

Ussave byasaneceva,

Dubbhikkhe sattuviggahe;

Rājadvāre susāneca,

Yo tiṭṭhati sabandhavo.

18.

Parokkhe kiccahantāraṃ,

Paccakkhe piyavādinaṃ;

Vajjaye tādisaṃ mittaṃ,

Visakumbhaṃ payomukhaṃ.

19.

Sakiṃ duṭṭhañca mittaṃ yo,

Puna sandhātu micchati;

Samaccu mupagaṇhāti,

Gabbha massatarī yathā.

20.

Na vissase avissatthaṃ,

Mittañcāpi na vissase;

Kadāci kupitaṃ mittaṃ,

Sabbadosaṃ pakāsaye.

21.

Jāniyā pesane bhacce,

Bandhave byasanāgame;

Mittañcā padikāleca,

Bhariyañca vibhavakkhaye.

22.

Upakāraggahitena,

Sattunāsattumuddhare;

Pādalaggaṃ karaṭṭhena,

Kaṇṭakeneva kaṇṭakaṃ.

23.

Na mittaṃ koci kassaci,

Na koci ripu kassaci;

Kāraṇena hi ñāyati,

Mittāni ca ripū tathā.

24.

Dujjano piyavādī ca,

Netaṃ vissāsakāraṇaṃ;

Madhu tiṭṭhati jivhagge,

Hadaye tu halāhalaṃ.

25.

Dujjano parihantabbo,

Vijjāyā laṅkatopi saṃ;

Maṇinā bhūsito sappo,

Kime so nabhayaṃ karo.

26.

Sappo kūro khalo kūro,

Sappā kūrataro khalo;

Manto sadhivaso sappo,

Khalo kena nivāyyate.

27.

Nakhīnañca nadīnañca,

Siṅgīnaṃ satthapāṇinaṃ;

Vissāso nevakātabbo,

Thīsu rājakulesu ca.

28.

Hatthī hatthasahassena,

Satahatthena vājino;

Siṅgino dasahatthena,

Ṭhānacāgena dujjano.

29.

Āpadatthaṃ dhanaṃ rakkhe,

Dāraṃ rakkhe dhanehipi;

Attānaṃ satataṃ rakkhe,

Dārehipi dhanehipi.



让我为您翻译这段巴利文：
礼敬世尊、阿罗汉、正等正觉者
查纳迦格言集
1
我将宣说各种教义之精要，
王者之道的总集；
此论包含一切智慧种子，
是查纳迦精华之集成。
2
我今宣说根本教义，
如查纳迦所说；
若能稍解其义理，
愚者也能成智者。
3
智者与国王，
二者永不相等；
国王唯受本国敬，
智者处处受尊崇。
4
智者具足诸功德，
愚者唯有诸过失；
是故千万愚人中，
智者独显殊胜德。
5
视人妻如母，
待他财如土；
对待众生如己身，
此乃真正智慧人。
6
纵有高贵家世，
若无德行何用；
虽出身寒微，
若通经典连天神也敬重。
7
容貌青春具足，
出身高贵门第；
若无学识不生辉，
如无香之花朵。
8
月亮是群星之饰，
丈夫是女人之饰；
国王是大地之饰，
智慧是万物之饰。
9
不教育子女者，
父如敌母似仇；
置身大众之中，
如鹭立鹅群中。
10
宁可一个有德子，
胜过百个愚昧子；
一轮明月能破暗，
群星难敌月光辉。
11
五岁当怀抱，
十岁当管教；
及至十六岁，
如友般相待。
12
溺爱生诸过，
管教多功德；
是故对子弟，
当教勿溺爱。
13
如同一朵香花开，
芬芳遍布整片林；
一个贤良之子亦，
能令家族蒙荣光。
14
如同一棵烂树干，
空心藏火毁全林；
一个不肖之子亦，
能使家族遭灭亡。
15
愚者远看似高贵，
披着华丽的衣裳；
愚者看来似体面，
直到开口现原形。
16
毒中也可取甘露，
粪中也可拾黄金；
下贱处可得上智，
贱族女也可成贤。
17
节日庆典与灾难，
饥荒之时敌来犯；
王门之前坟场里，
能相守者是亲人。
18
背后损人害事者，
当面却说甜言蜜语；
应当远离这样友，
如毒罐上涂蜜糖。
19
若人欲与背信友，
重修旧好结情谊；
无异自取灭亡路，
如驴怀胎必死亡。
20
不该信任不可信，
即便亲友也莫信；
有时发怒的朋友，
会显露出诸过失。
21
差遣时知仆人心，
患难时见亲友情；
困厄时识朋友义，
贫穷时见妻子真。
22
善用敌人除敌人，
如同以荆除去荆；
以手拔除脚上刺，
皆是善用对治法。
23
无人天生是朋友，
也无人天生是敌人；
因缘际会方得知，
谁是朋友谁是敌。
24
恶人说话虽甜蜜，
切莫因此轻信他；
舌尖虽有蜜糖味，
心中却藏剧毒药。
25
应当远离恶劣人，
纵使他饰以学问；
蛇戴宝石作装饰，
难道就不可怕吗？
26
毒蛇凶恶小人凶，
小人比蛇更凶恶；
咒语能制服毒蛇，
小人何物能制服？
27
不可轻信有爪者，
江河兽角持剑人；
更莫轻信女人心，
王室之人亦难信。
28
大象相距千肘远，
骏马相距百肘远；
兽角相距十肘远，
恶人远离方为安。
29
积蓄财富防患时，
护妻更甚护财富；
但要时常自保护，
胜过护妻及财富。

30.

Paradāraṃ paradabbaṃ,

Parivādaṃ parassa ca;

Parihāsaṃ guruṭṭhāne,

Cāpalyañca vivajjaye.

31.

Caje ekaṃ kulassatthe,

Gāmassatthe kulaṃ caje;

Gāma janapadassatthe,

Attatthe pathaviṃ caje.

32.

Calatyekena pādena,

Tiṭṭha tyekena buddhimā;

Nāsamikkhya paraṃ ṭhānaṃ,

Pubbamāyatanaṃ caje.

33.

Luddha matthena gaṇheyya,

Thaddha mañjalī kammunā;

Mūḷhaṃ chando nuvattena,

Tathā tathena paṇḍitaṃ.

34.

Atthanāsaṃ manotāpaṃ,

Gehe duccaritāni ca;

Vañcanañca pamāṇañca,

Matimā na pakāsaye.

35.

Dhanadhaññappayogesu ,

Tathā vijjāgamesu ca;

Āhāre byavahāre ca,

Cattalajjo sadā bhave.

36.

Dhanino sotthiyo rājā,

Nadī vejjo tu pañcamo;

Pañca yatra navijjante,

Tatra vāsaṃ nakāraye.

37.

Yasmiṃdese na sammānaṃ,

Na pīti naca bandhavā;

Na ca vijjāgamo koci,

Taṃdesaṃ parivajjaye.

38.

Manasā cintitaṃ kammaṃ,

Vacasā napakāsaye;

Aññalakkhita kāriyassa,

Yato siddhi najāyate.

39.

Kudesañca kuvuttiñca,

Kubhariyaṃ kunadiṃ tathā;

Kudabbañca kubhojjañca,

Vajjaye tu vicakkhaṇo.

40.

Iṇasesoggi seso ca,

Byādhiseso tatheva ca;

Puna ca vaḍḍhate yasmā,

Tasmā sesaṃ nakāraye.

41.

Cintā jaro manussānaṃ,

Vatthānaṃ ātapo jaro;

Asobhagyaṃ jaro thīnaṃ,

Assānaṃ methunaṃ jaro.

42.

Atthi putto vase yassa,

Bhacco bhariyā tatheva ca;

Abhāve pyatisantoso,

Saggaṭṭho so mahītale.

43.

Duṭṭhā bhariyā saṭhaṃ mittaṃ,

Bhacco cuttaradāyako;

Sa sappeca gahe vāso,

Maccureva nasaṃsayo.

44.

Mātā yassa gehe natthi,

Bhariyācā piyavādinī;

Araññaṃ tena gantabbaṃ,

Yathā raññaṃ tathāgahaṃ.

45.

Iṇakattā pitā sattu,

Mātā ca byabhicārinī;

Bhariyā rūpavatī sattu,

Putto sattu apaṇḍito.

46.

Kokilānaṃ saro rūpaṃ,

Nārī rūpaṃ patibbatā;

Vijjā rūpaṃ kurūpānaṃ,

Khamā rūpaṃ tapassinaṃ.

47.

Avijjaṃ jīvanaṃ suññaṃ,

Disā suññā abandhavā;

Puttahīnaṃ gahaṃ suññaṃ,

Sabbasuññā daliddatā.

48.

Adātā vaṃsadosena,

Kammadosā daliddatā;

Ummādā mātudosena,

Pitudosena mūḷhatā.

49.

Guru aggi dvijādīnaṃ,

Vaṇṇānaṃ brāhmaṇo guru;

Pati reko gurutthīnaṃ,

Sabbassābhyāgato guru.

50.

Atidabbe hatā laṅkā,

Atimāne ca koravā;

Atidāne balībaddho,

Sabbamaccanta gahitaṃ.

51.

Vatthahīno tvalaṅkāro,

Ghatahīnañca bhojanaṃ;

Thanahīnā ca yānārī,

Vijjāhīnañca jīvanaṃ.

52.

Bhojjaṃ bhojanasatti ca,

Ratisatti varā thiyo;

Vibhavo dānasatti ca,

Nāppassa tapaso phalaṃ.

53.

Puttappayojanā dārā,

Putto piṇḍappayojano;

Hitappayojanaṃ mittaṃ,

Dhanaṃ sabbappayojanaṃ.

54.

Dullabhaṃ pākatikaṃ vākyaṃ,

Dullabho khemakaro suto;

Dullabhā sadisī jāyā,

Dullabho sajano piyo.

55.

Selesele namāṇikkaṃ,

Muttikaṃ na gajegaje;

Sādhavo na hi sabbatra,

Candanaṃ na vanevane.

56.

Asoco niddhano pañño,

Asoco paṇḍitabandhavo;

Asocā vidhavā nārī,

Puttanatta patiṭṭhitā.

57.

Avijjo puriso soco,

Socaṃ methuna mappajaṃ;

Nirāhārā pajā socā,

Socaṃ rajja marājakaṃ.

58.

Kulehi saha sampakkaṃ,

Paṇḍitehi ca mittataṃ;

Ñātībhi ca samaṃ melaṃ,

Kubbāno navinassati.

59.

Kaṭṭhā vutti parādhinā,

Kaṭṭho vāso nirāsayo;

Niddhano byavasāyo ca,

Sabbakaṭṭhā daliddatā.



我来翻译这段巴利文：
30
他人妻子与财物，
诽谤他人之言语；
在长者面前戏谑，
轻浮行为应远离。
31
为家族舍一人，
为村落舍家族；
为国土舍村落，
为己身舍大地。
32
智者立足稳重时，
一足动一足不动；
不察明他处情况，
不轻易舍原居地。
33
以利益收服贪者，
以礼节降伏傲慢；
以随顺感化愚者，
以真诚对待智者。
34
损失财物心苦恼，
家中不端正行为；
欺诈之事与过失，
智者不当彰显它。
35
经营财物与谷物，
求取学问知识时；
饮食起居诸事上，
切莫因羞而退缩。
36
富人学者与国王，
河流医者共五种；
若处无此五要素，
切莫选择此处居。
37
在某地若无尊重，
无欢喜亦无亲友；
也无求学的机会，
应当远离这样处。
38
心中所思考之事，
不可轻易用言表；
若事为他人察知，
成功之机将难得。
39
恶地与恶生计，
恶妻与恶河流；
恶财与恶食物，
智者应当远离。
40
债务余额与余火，
疾病余患亦如是；
因为终将再增长，
故不应留有余患。
41
忧虑是人之衰老，
阳光是衣之衰老；
不幸是女之衰老，
交配是马之衰老。
42
若有孝顺的儿子，
忠仆良妻皆如是；
即使贫乏仍知足，
此人在世如生天。
43
恶妻奸诈的朋友，
仆人总是不听话；
与毒蛇同处一屋，
必定难逃死亡运。
44
家中若无慈母在，
妻子不说温柔语；
不如独往林中居，
此屋与林无异处。
45
负债父亲如敌人，
不贞母亲也如敌；
美貌妻子是敌人，
愚笨儿子亦是敌。
46
杜鹃以声为美饰，
贞节是女人之美；
智慧是丑者之容，
忍辱是修行之相。
47
无知识的生活空，
无亲友的方向空；
无子女的家庭空，
贫穷使一切皆空。
48
不施舍因家族过，
贫困乃因业力过；
疯狂源于母亲过，
愚痴缘于父亲过。
49
火神是婆罗门师，
婆罗门是种姓师；
丈夫是女人之师，
宾客是一切之师。
50
过度财富毁楞伽，
过度骄慢毁俱卢；
过度布施毁牛王，
一切极端终自毁。
51
无衣服则饰难美，
无酥油则食难香；
无乳房则女难贵，
无智慧则生难全。
52
饮食需有食欲力，
美女需有欲乐力；
布施需有财富力，
苦行需有果报力。
53
妻子为得子之因，
儿子为得食之因；
友人为得益之因，
财富为成万事因。
54
质朴言语甚难得，
安稳儿子甚难得；
相称妻子甚难得，
良善亲友甚难得。
55
并非每座山有宝，
并非每头象产珠；
贤者并非处处有，
檀香并非遍森林。
56
无财而有智不忧，
亲友贤明者不忧；
寡妇若有子孙在，
立身有靠也不忧。
57
无知之人最可忧，
无节制欲最可忧；
无食众生最可忧，
无君国土最可忧。
58
与贵族和睦相处，
与智者结为朋友；
与亲族和谐共处，
如是之人不会衰。
59
依人谋生最艰难，
无所依靠住最难；
贫穷经商最艰难，
贫困是为最艰难。

60.

Takkarassa kuto dhammo,

Dujjanassa kuto khamā;

Vesiyā ca kuto sneho,

Kuto saccañca kāminaṃ.

61.

Pesitassa kuto mānaṃ,

Kopanassa kuto sukhaṃ;

Thīnaṃ kuto satittañca,

Kuto mettī khalassa ca.

62.

Dubbalassa balaṃ rājā,

Bālānaṃ rodanaṃ balaṃ;

Balaṃmūḷhassa monittaṃ,

Corānaṃ atathaṃ balaṃ.

63.

Yo dhuvāni pariccajja,

Adhuvaṃ parisevati;

Dhuvāni tassa nassanti,

Adhuvaṃ naṭṭhameva ca.

64.

Sukkaṃ maṃsaṃ thiyo vuddhā,

Bālakka taruṇaṃ dadhi;

Pabhāte methunaṃ niddā,

Sajju pāṇaharāni cha;

65.

Sajju maṃsaṃ navannañca,

Bālā thī khīrabhojanaṃ;

Ghatamuṇhodakañceva,

Sajju pāṇakarāni cha.

66.

Sīhādekaṃ bakādekaṃ,

Cha sunā tīṇi gadrabhā;

Vāyasā catu sikkhetha,

Cattāri kukkuṭādapi.

67.

Pabhūtamappakiccaṃ vā,

Yonaro kattumicchati;

Saṃyatanena kattabbaṃ,

Sīhādekaṃ pakittitaṃ.

68.

Sabbindriyāni saṃyama,

Bakova patito jano;

Kāladesopapannāni,

Sabbakiccāni sādhaye.

69.

Bahvāsī sāppasantuṭṭho,

Suniddo sīghacetano;

Pabhubhatto ca sūro ca,

Ñātabbā cha sunā guṇā.

70.

Avissāmaṃ vahe bhāraṃ,

Sītuṇhañca navindati;

Sa santoso tathā niccaṃ,

Tīṇi sikkhetha gadrabhā.

71.

Guḷhamethunadhammañca,

Kālekāle ca saṅgahaṃ;

Appamādamanālasyaṃ,

Catu sikkhetha vāyasā.

72.

Yuddhañca pātaruṭṭhānaṃ,

Bhojanaṃ saha bandhuhi;

Thiyaṃ āpadaggataṃ rakkhe,

Catu sikkhetha kukkuṭā.

73.

Kotibhāro samatthānaṃ,

Kiṃdūraṃ byavasāyinaṃ;

Ko videso savijjānaṃ,

Ko paro piyavādinaṃ.

74.

Bhayassa kathito pantho,

Indriyānamasaṃyamo;

Tajjayo sampadāmaggo,

Yeniṭṭhaṃ tena gamyate.

75.

Na ca vijjāsamo bandhu,

Na ca byādhisamo ripu;

Nacāpaccasamo sneho,

Na ca devā paraṃ balaṃ.

76.

Samuddāvaraṇā bhūmi,

Pākārāvaraṇaṃ gahaṃ;

Narindāvaraṇā desā,

Cārittāvaraṇā thiyo.

77.

Ghatakumbhasamā nārī,

Tattaṅgāra samo pumā;

Tasmā ghatañca aggiñca,

Nekatra thapaye budho.

78.

Āhāro dviguṇo thīnaṃ,

Buddhi tāsaṃ catugguṇo;

Chaguṇo byavasāyo ca,

Kāmocaṭṭhaguṇo mato.

79.

Jiṇṇamannaṃ pasaṃseyya,

Bhariyaṃ gatayobbanaṃ;

Raṇā paccāgataṃ sūraṃ,

Sassañca gehamāgataṃ.

80.

Asantuṭṭhā dvijā naṭṭhā,

Santuṭṭhāiva pāthivā;

Salajjā gaṇikā naṭṭhā,

Nillajjā ca kulitthiyo.

81.

Avaṃsapatito rājā,

Mūḷhaputto ca paṇḍito;

Adhanena dhanaṃ pāpya,

Tiṇaṃva maññate janaṃ.

82.

Brahmahāpi naro pujjo,

Yassatthi vipulaṃ dhanaṃ;

Sasino tulyavaṃsopi,

Niddhano paribhūyate.

83.

Potthakaṭṭhā tu yāvijjā,

Parahatthagataṃ dhanaṃ;

Kiccakāle samuppanne,

Na sāvijjā na taddhanaṃ.

84.

Pādapānaṃ bhayaṃ vātā,

Padmānaṃ sisirā bhayaṃ;

Pabbatānaṃ vajīramhā,

Sādhūnaṃ dujjanā bhayaṃ.

85.

Paññe niyujjamāne tu,

Santi rañño tayoguṇā;

Yaso sagganivāso ca,

Vipulo ca dhanāgamo.

86.

Mūḷhe niyujjamānetu,

Khattiyassāguṇā tayo;

Ayaso catthanāso ca,

Narake gamanaṃ tathā.

87.

Bahūmūḷhasaṅghātehi,

Aññoññapasuvuttibhi;

Pacchādyante guṇā sabbe,

Meghehiva divākaro.

88.

Yassa khettaṃ nadītīre,

Bhariyāpi parappiyā;

Puttassa vinayo natthi,

Maccureva nasaṃsayo.

89.

Asambhābyaṃ navattabbaṃ,

Paccakkhamapi dissate;

Silā tarati pānīyaṃ,

Gītaṃ gāyati vānaro.



我来翻译这段巴利文：
60
盗贼何来正法心，
恶人何来忍辱心；
妓女何来真挚爱，
贪欲者何来诚信。
61
仆从何来尊严感，
暴怒何来快乐心；
女人何来知足意，
恶人何来慈爱心。
62
国王是弱者之力，
哭泣是愚者之力；
沉默是痴者之力，
虚妄是盗贼之力。
63
舍弃恒常之事物，
追逐无常之享受；
恒常之物将失去，
无常之物本已失。
64
干肉与年老女人，
幼儿与新鲜凝乳；
晨间交欢与睡眠，
此六立即危及命。
65
新鲜肉与陈旧饭，
幼女乳汁之饮食；
酥油与温热之水，
此六立即护持命。
66
狮子一法鹭一法，
狗有六法驴三法；
乌鸦四法当学习，
公鸡四法亦当学。
67
无论大事或小事，
若人欲求有所成；
皆应谨慎去行事，
此即狮子之一法。
68
约束一切诸根门，
如鹭专注观水面；
择时择地而行事，
万事方能得成就。
69
食量大而知满足，
睡眠轻且反应快；
忠于主人且勇敢，
此六乃是狗之德。
70
不倦不休负重担，
不惧寒热勤劳作；
知足安贫常精进，
此三即是驴之德。
71
隐秘行事不张扬，
适时结交好朋友；
不放逸且不懒惰，
此四即是乌之德。
72
战斗与清晨早起，
与亲眷共享饮食；
保护危难中女子，
此四即是鸡之德。
73
有能力者千担轻，
经商者路途不远；
有学识者处处家，
善言者人皆亲近。
74
恐惧之道已宣说，
不摄诸根为其因；
克服此障得成就，
所欲之处皆可达。
75
无亲如智慧可靠，
无敌如疾病可畏；
无爱如子女深切，
无力如天神强大。
76
大海环绕着大地，
城墙围护着宫殿；
君王庇护着国土，
礼法约束着女人。
77
女人如盛酥油瓶，
男人如炽热炭火；
是故智者当谨记，
油火不可放一处。
78
女人食欲增两倍，
智谋增长至四倍；
精进增长至六倍，
欲望增长至八倍。
79
应赞已消化之食，
应赞过青春之妻；
应赞战场归来勇士，
应赞已收入仓之谷。
80
不知足婆罗门亡，
知足君王得兴盛；
知耻妓女将灭亡，
无耻贵妇也将亡。
81
失去家世的国王，
愚昧之子成智者；
穷人得到大财富，
视人如草芥轻贱。
82
虽犯杀梵志重罪，
若有财富受人敬；
虽与月同族高贵，
若无财富受轻贱。
83
仅存书本的学问，
落入他手的财富；
当真正需要之时，
非学问亦非财富。
84
树木畏惧大风吹，
莲花畏惧寒霜降；
高山畏惧雷电击，
善人畏惧恶人近。
85
若用智者为辅臣，
国王获得三种德：
名声与生天之果，
广大财富皆可得。
86
若用愚者为辅臣，
国王遭受三种祸：
失名声与损财物，
死后必堕地狱道。
87
与众多愚人交往，
互相如畜生般活；
一切功德皆隐没，
如乌云遮蔽日光。
88
田地在河岸边者，
妻子喜欢他人者；
儿子不受管教者，
死亡必定不远矣。
89
难以置信勿轻言，
即便亲眼所见闻；
石头能浮水面上，
猴子也会唱歌声。

90.

Subhikkhaṃ kasake niccaṃ,

Niccaṃ sukha marogike;

Bhariyā bhattu piyā yassa,

Tassa niccossavaṃ gahaṃ.

91.

Helassa kammanāsāya,

Buddhināsāya niddhanaṃ;

Yācanā mānanāsāya,

Kulanāsāya bhojanaṃ.

92.

Sevitabbo mahāvakkho,

Phalacchāyā samanvito;

Yadi devā phalaṃ natthi,

Chāyā kena nivāraye.

93.

Paṭhame najjitā vijjā,

Dutīye najjitaṃ dhanaṃ;

Tatīye najjitaṃ puññaṃ,

Catutthe kiṃkarissati.

94.

Nadīkūleca ye vakkhā,

Parahatthagataṃ dhanaṃ;

Kiccaṃ thīgocaraṃ yassa,

Sabbaṃ taṃ viphalaṃ bhave.

95.

Kudesamāsajja kutotthasañcayo,

Kuputtamāsajja kuto jalañjalī;

Kugehiniṃ pāpya gahe kuto sukhaṃ,

Kusissamajjhāpayato kuto yaso.

96.

Kūpodakaṃ vaṭacchāyā,

Sāmā thīciṭṭhakālayaṃ;

Sītakāle bhave uṇhaṃ,

Gimhakāle ca sītalaṃ.

97.

Visaṃ caṅkamanaṃ rattiṃ,

Visaṃ raññonukulatā;

Visaṃ thīpi aññāsattā,

Visaṃ byādhi avekkhito.

98.

Duradhītā visaṃ vijjā,

Ajiṇṇe bhojanaṃ visaṃ;

Visaṃ goṭṭhī daliddassa,

Vuddhassa taruṇī visaṃ.

99.

Padose nihato pantho,

Patitā nihatā thiyo;

Appabījaṃ hataṃ khettaṃ,

Bhaccadosā hato pabhū.

100.

Hatamasottiyaṃ saddhaṃ,

Hato yañño tvadakkhiṇo;

Hatā rūpavatī vañjhā,

Hataṃ senamanāyakaṃ.

101.

Vedavedaṅga tattañño,

Japahomaparāyano;

Āsīvādavacoyutto,

Esa rājapurohito.

102.

Kulasīlaguṇopeto,

Sabbadhammaparāyano;

Pavīṇo pesanādyakkho,

Dhammādyakkho vidhīyate.

103.

Ayubbedakatābhyāso,

Sabbesaṃ piyadassano;

Ariyasīlaguṇopeto,

Esa vajjo vidhīyate.

104.

Sakiṃdutta gahitattho,

Lahuhattho jitakkharo;

Sabbasattha samālokī,

Pakaṭṭho nāma lekhako.

105.

Samattanītisattañño,

Vāhane pūjitassamo;

Sūravīraguṇopeto,

Senādhyakkho vidhīyate.

106.

Sucī vākyapaṭuppañño,

Paracittopalakkhako;

Dhīro yathāttha vādī ca,

Esa dūto vidhīyate.

107.

Puttanatta guṇopeto,

Satthañño piṭṭhapācako;

Sūro ca kathinoceva,

Sūpakāro sa uccate.

108.

Iṅgitā kāratattañño,

Balavā piyadassano;

Appamādī sadā dakkho,

Patihāro sa uccate.

109.

Yassa natthi sayaṃ paññā,

Satthaṃ tassa karoti kiṃ;

Locanehi vihīnassa,

Dappaṇo kiṃkarissati.



我来 译这段巴利文：
90
农夫常获丰收时，
无病之人常安乐；
妻子爱慕丈夫者，
其家犹如常欢庆。
91
轻慢会毁坏善业，
贫穷会毁坏智慧；
乞求会毁坏尊严，
暴食会毁坏家声。
92
应当亲近大树木，
具足果实与荫凉；
纵使果实皆不存，
谁能拒绝其荫凉。
93
第一世未得智慧，
第二世未得财富；
第三世未得福德，
第四世还能如何？
94
河岸边上的树木，
落入他手的财富；
事务落入妇人手，
一切终将成徒劳。
95
居住恶地何来积聚，
生育恶子何来供养；
娶得恶妻何来家乐，
教导恶徒何来名声。
96
井水与榕树之荫，
黑肤女子与旧屋；
冬日能使人温暖，
夏日能使人清凉。
97
夜晚独行如饮毒，
不当亲近王如毒；
女人贪他人如毒，
疾病不医治如毒。
98
学问不精通如毒，
未消化食物如毒；
贫者参加宴会毒，
老者娶少女如毒。
99
夜路行人易遭害，
堕落女人易遭害；
缺乏种子田地毁，
仆从不良主人衰。
100
施舍不精诚无效，
布施不如法无效；
美貌女子若不育，
军队无统领无效。
101
通晓吠陀及其支，
专注咒语与祭祀；
善于祝福与言辞，
此为王室之祭司。
102
具足家世德行者，
精通一切法义者；
善于督导众事者，
此为正法之监督。
103
精通医方多练习，
为人和善受欢迎；
具足圣德与功德，
此为合格之医师。
104
一写便能达意旨，
手疾眼快字工整；
通晓一切典籍者，
此为优秀之书记。
105
通晓完整治国法，
善于管理军车马；
具足勇猛与威力，
此为军队之统帅。
106
言语清净有智慧，
善察他人之心意；
坚定如实而言说，
此为合格之使者。
107
具备子孙之美德，
通晓典籍善烹饪；
勇猛坚韧之品格，
此为合格之厨师。
108
善解暗示与表情，
强健和善受人喜；
不放逸且常精进，
此为合格之门卫。
109
若人自身无智慧，
经典于他何所用；
若人双目已失明，
明镜于他何所为。

110.

Kiṃkarissanti vattāro,

Sotaṃ yattha navijjate;

Naggakapaṇake dese,

Rajaṇo kiṃkarissati.

我来翻译这段巴利文：
110
若无人愿意倾听，
说教之人何所为；
在贫穷赤贫之地，
染料于彼何所用。


